Praha
14. januára (TASR) - Do druhého kola prezidentských volieb v Česku po
sčítaní takmer všetkých hlasov postúpili Andrej Babiš a Petr Pavel.
Jedného z nich si Česi o dva týždne zvolia za novú hlavu štátu.
Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Po sčítaní takmer všetkých hlasov získal Babiš približne 35,6 percenta
hlasov. Tesne za ním nasleduje Pavel, ktorý od voličov obdržal takmer
34,8 percenta hlasov, vyplýva z predbežných výsledkov, ktoré zverejnil
Českých štatistický úrad.
Do druhého kola sa nedostala tretia Danuše Nerudová, ktorá získala
takmer 13,9 percenta hlasov zúčastnených voličov. Prezidentská
kandidátka už zagratulovala „demokratickému víťazovi“ Pavlovi a uviedla,
že nebude mať problém ho podporiť v druhom kole volieb.
Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční o dva týždne, 27. a 28. januára.
Za nimi sa v poradí podľa počtu hlasov umiestnili Pavel Fischer,
Jaroslav Bašta, Marek Hilšer, Karel Diviš a Tomáš Zima. Rovnako aj
Fischer už avizoval, že v druhom kole podporí Petra Pavla.
Volebná účasť dosiahla necelých 68 percent, čo je viac ako v predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2018, uvádza ČT 24.
Občania Českej republiky si mohli v piatok a v sobotu voliť v prvom kole
volieb nového prezidenta alebo prezidentku. Volebné miestnosti sa
zatvorili o 14.00 h. Svoj hlas mohlo odovzdať 8,3 milióna oprávnených
voličov, o ktorých priazeň sa uchádzali ôsmi prezidentskí kandidáti.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Profil prezidentského kandidáta Andreja Babiša
Kandidát na českého prezidenta politik a podnikateľ Andrej Babiš
postúpil do druhého kola volieb, ktoré sa bude konať 27. a 28. januára.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.
Andrej Babiš sa narodil 2. septembra 1954 v Bratislave. V rodnom meste
vyštudoval aj Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Pracoval v podniku
zahraničného obchodu Petrimex, od roku 1985 pôsobil niekoľko rokov v
Maroku.
Na základoch
pražskej pobočky Petrimexu založil v januári 1993 po rozdelení
spoločného štátu spoločnosť Agrofert. Spočiatku sa zameriavala na obchod
s hnojivami. Postupne sa rozrástla na najväčší český poľnohospodársky,
potravinársky, drevársky a chemický holding.
V novembri roku 2011 založil Andrej Babiš hnutie ANO. V predčasných
parlamentných voľbách, ktoré sa v ČR konali 25. a 26. októbra 2013,
dostalo 18,65 percenta hlasov a v dolnej komore českého parlamentu
obsadilo 46 kresiel. ANO sa po Českej strane sociálno-demokratickej
(ČSSD), ktorá získala 21,2 percenta hlasov, stalo druhým najúspešnejším
subjektom. V Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR zasadol Babiš 26.
októbra 2013.
V koaličnej vláde sociálneho demokrata Bohuslava Sobotku pôsobil ako
vicepremiér a minister financií od januára 2014 do mája 2017. Sobotka 5.
mája 2017 podal návrh na Babišovo odvolanie. Český prezident Miloš
Zeman Babiša odvolal 24. mája.
Vo voľbách 20. a 21. októbra 2017 zvíťazilo hnutie ANO so ziskom 29,64
percenta a v snemovni mu pripadlo 78 poslaneckých mandátov. Prezident
Miloš Zeman poveril Babiša 31. októbra 2017 zostavením vlády a 6.
decembra ho vymenoval za premiéra. Babišovi sa až na druhý pokus
podarilo zostaviť vládu, ktorá získala dôveru poslancov v júli 2018
vďaka tichej podpore komunistov.
Vo voľbách 8. a 9. októbra 2021 skončilo hnutie ANO ako druhé s 27,12
percentami, tesne ho so ziskom 27,79 percenta predstihla koalícia SPOLU.
Andrej Babiš tak skončil v opozícii. Svoju kandidatúru na post
prezidenta ČR oznámil vo vysielaní TV Nova 30. októbra 2022 a 4.
novembra odovzdal na Ministerstve vnútra ČR kandidátku s podpismi 56
poslancov hnutia ANO.
Babišovo podnikanie bolo príčinou viacerých sporov a podozrení z
konfliktu záujmov pri rozdeľovaní európskych dotácií, s jeho menom sa
spája kauza Čapí hnízdo. Figuroval aj na zoznamoch Panama Papers. Bol
evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako agent pod krycím menom Bureš, spoluprácu s
ŠtB však popiera, podobne ako odmietol akékoľvek neetické či nezákonné
konanie.
Krátko pred voľbami 9. januára 2023 pražský mestský súd oslobodil Babiša
spod obžaloby v kauze Farma Čapí hnízdo. Podľa sudcu sa nedokázalo, že
konanie popísané v obžalobe bolo trestným činom. Andrej Babiš označil
rozsudok za dobrú správu, ktorá podľa neho dokazuje, že občania Česka
žijú v právnom štáte.
Profil prezidentského kandidáta Petra Pavla
Kandidát na českého prezidenta Petr Pavel postúpil do druhého kola
volieb, ktoré sa budú konať 27. a 28. januára. TASR v tejto súvislosti
prináša profil prezidentského kandidáta - armádneho generála vo výslužbe
a bývalého najvyššie postaveného českého vojaka v NATO. Oficiálne
ohlásil svoju kandidatúru za prezidenta ČR 6. septembra 2022.
Petr Pavel sa narodil 1. novembra 1961 v meste Planá neďaleko
Mariánskych Lázní. Vo veku 14 rokov nastúpil na Vojenské gymnázium Jana
Žižky z Trocnova v Opave. Po jeho absolvovaní pokračoval v rokoch 1979
až 1983 štúdiom na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškově.
Ďalšie vojenské a civilné vzdelanie získal na vojenských akadémiách a
univerzite v ČR, v USA a vo Veľkej Británii.
V armáde slúžil pred
revolúciou päť rokov vo výsadkovom útvare zvláštneho určenia. V rokoch
1985 až 1989 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ).
Podľa jeho viacerých vyjadrení členstvo vtedy vnímal ako súčasť služby v
armáde, ale dnes vie, že to bola chyba.
Po Nežnej revolúcii ďalších desať rokov pôsobil na rôznych funkciách vo
vojenskom spravodajstve. V roku 1993 sa zúčastnil misie UNPROFOR v
bývalej Juhoslávii. Jeho jednotka, ktorej velil, úspešne oslobodila
uprostred chorvátsko-srbského ozbrojeného konfliktu skupinu obkľúčených
francúzskych vojakov. Za túto misiu Pavel dostal francúzske najvyššie
vojenské vyznamenanie, ako aj najvyššie štátne vyznamenanie - Rád
čestnej légie za nevšednú odvahu.
Prvé skúsenosti vo vojenskej diplomacii získal ako zástupca vojenského a
leteckého pridelenca ČR v Belgicku, Holandsku a Luxembursku. O niečo
neskôr sa vrátil k špeciálnym silám ako veliteľ, keď pripravoval prvú
jednotku Armády Českej republiky (AČR) vyčlenenej do NATO. Po vstupe
Českej republiky do NATO a neskôr do Európskej únie zastupoval AČR na
veliteľstvách v holandskom Brunssume, v belgickom Monse a vo vojenskom
výbore EÚ.
Vrcholom Pavlovej vojenskej kariéry bolo vymenovanie za náčelníka
Generálneho štábu (AČR) v roku 2012. Následne v roku 2015 sa stal vôbec
prvým zástupcom východoeurópskej členskej krajiny Aliancie vo funkcii
predsedu Vojenského výboru, ktorý je hlavným vojenským poradcom
generálneho tajomníka NATO. V roku 2018 odišiel z AČR a je vo výslužbe.
Počas svojej vojenskej služby dostal viacero významných českých a
zahraničných vyznamenaní.
Počas prvej vlny pandémie koronavírusu v roku 2020 založil zbierku a
iniciatívu "Spolu silnější", ktorá pomáhala ľuďom v prvej línii. Neskôr
zostavil expertný tím, s ktorým pripravili českej vláde odporúčania v
súvislosti s lepším zvládaním krízy. Zapája sa do dobrovoľníckych
aktivít, najmä vo vzťahu k zdravotníckemu systému, sociálnej
starostlivosti a vzdelávaním na diaľku. Je ženatý a má tri deti.